Pálčivé otázky

Ako osobnosť sa Juraj alebo Mária pohybujú v hmotnom tele. Po niekoľkých hodinách sa hmotné telo unaví a zaspí, väčšinou bez snov. V skutočnosti sny neexistujú. Počas snívania jednoducho vstúpili do psychických svetov bez toho, aby si to uvedomovali. A pretože sa v tom nedokážu zorientovať, všetko ich znepokojuje a myslia si, že tieto svety nie sú skutočné.

Či o tom viete, alebo nie, každý z vás každú noc na určitý čas opúšťa fyzické telo. Čo si myslíte, že je spánok? Každú noc sa musí sebauvedomujúca osobnosť spolu so psychickým telom stiahnuť z fyzického tela. Deje sa to preto, aby mal Duch Svätý prostredníctvom tvorivého éteru možnosť liečiť a posilňovať fyzické telo v prospech entity, ktorá sa ráno do svojho fyzického tela vráti.

Kam si myslíte, že počas tohto času odchádzate? Vo svojom psychickom tele môžete byť iba niekoľko metrov od svojho fyzického tela a snívať. Psychické telo obyčajného človeka nie je rozvinuté do takej miery, aby ho mohol naplno používať a aby sa mohlo nezávisle prejavovať ako sebauvedomenie.

Možno ste si všimli, že vo svojich snoch nerozmýšľate. A keď nerozmýšľate, prijímate všetko, čo sa deje, ako niečo prirodzené. Je to preto, že na svojom psychickom tele nepracujete prostredníctvom noetikálneho tela, ktoré sa nachádza v psychickom tele, ale zostáva nečinné. Preto musíme uviesť do činnosti svoje psychické a noetikálne telá. Môže vaše fyzické telo správne fungovať bez cvičenia? Nie – a nemôže tak fungovať ani vaše psychické telo.

Predstavte si, že je noc a vy spíte. Niektorí z vás snívajú a iní vôbec nesnívajú. Sny môžu byť niekedy logické, inokedy nelogické a niekedy desivé. Prijímate ich bez toho, aby ste o nich veľmi premýšľali.

Niekedy máte príjemné sny. Môžete sa ocitnúť v nádhernom prostredí, ktoré vás na druhý deň ráno napĺňa úžasom. Nie sú to výtvory vašej fantázie. Ocitli ste sa na krásnych miestach psychického sveta. Je však ťažké vtlačiť tento zážitok do vedomia osobnosti, pretože neviete, ako si priniesť spomienku späť.

Na druhý deň sa úplne vrátite do svojho fyzického tela, hoci vaše sebauvedomenie bolo celé hodiny prakticky v stave neexistencie. Kde ste teda boli? Neboli ste vo fyzickom tele. Fyzické telo spalo a pritom úplne fungovalo. Staral sa oň Duch Svätý. Vy ste však, prinajmenšom ako sebauvedomenie, vo fyzickom tele neboli.

Prečo vidíme nesúvislé sny? Prečo nemáme všetci logické sny? Prečo sa nemôžeme všetci vedome pohybovať v psychických svetoch a spoznávať ich?

Počas snívania sa v psychických svetoch skutočne pohybujete, ale neviete o tom. V psychickom svete nie ste prebudení ako sebauvedomenie vo svojom psychickom tele. Nesúvislé nie sú vaše sny ani vaše zážitky. Nesprávny je spôsob, akým sa tento zážitok vtlačí do hmotného mozgu.

Spomienka na vaše zážitky v psychickom svete predstavuje približne dve percentá zo všetkých zážitkov, ktoré ste tam prežili. Niekedy si počas dňa môžete spomenúť na niečo zo snového zážitku, na ktorý ste predtým úplne zabudli. Takéto skúsenosti budete mať. Je to úplne prirodzené.

Niektorí ľudia sa počas noci prebudia vo chvíli, keď sa nachádzajú mimo svojho tela. Keď sa ráno vrátia do fyzického tela, pamätajú si, že mali veľmi krásny sen. Väčšina z vás má takéto skúsenosti.

„Ale veď to bol iba sen.“

Nie! Bola to skúsenosť v psychickom svete. Nie sú to sny – sú to skúsenosti!

Niekto povie: „Áno, ale mal som veľmi zlú nočnú moru. Videl som hlúpe veci, ktoré nie sú skutočné.“

Všetko je dobré a skutočné. Nesprávny je spôsob, akým si to ráno vtláčate do seba, do svojho vedomia.

Uvediem vám príklad. Predstavte si, že váš hmotný mozog je klasický fotoaparát s filmom. Vidíte krajinu a odfotografujete ju. Potom bez posunutia filmu odfotografujete ďalšiu krajinu, následne ďalšiu a ešte jednu. Potom film vyvoláte. Čo uvidíte? Uvidíte všetky fotografie zmiešané dohromady.

Hovorím vám, že v psychických svetoch je všetko na svojom mieste. Nesprávny je spôsob, akým to ráno zaznamenávate vo svojom takzvanom bdelom vedomí. Existujú však spôsoby tréningu a cvičenia, ktoré vám môžu pomôcť spomínať si.

Keď ich budete vykonávať, budete vedieť, ako správne žiť v psychickom svete. Potom zistíte, že tam žijete rovnakým spôsobom, ako žijete v tomto svete. Už nebudete miešať obrazy ani dojmy a všetko bude na svojom mieste. Rovnako je to aj v takzvaných noetikálnych svetoch.

Každý človek vidí odlišné sny. Sú kľúčom, ktorý nás vedie k poznaniu psychického sveta.

Teraz sa ma môžete opýtať: „Je psychický svet iba svetom snov?“ Práve v tomto bode mnohí protestujú. Sú to iba sny? Čím je náš život vo fyzickej hmote, ak nie snom, márnosťou nad márnosťami?

Či už si spomíname na včerajšiu skúsenosť, alebo na živý sen z minulej noci, aký je medzi nimi rozdiel, keď ich porovnáme? Dôležité je, že si ich dokážeme vybaviť v pamäti a znovu prijímať rovnaké dojmy, opakovane a tak často, ako chceme.

Skúmajte, čo sa nachádza za týmito dojmami. Čo som? Kto som, že dokážem prijímať tieto dojmy?

Ak si myslíte, že psychické svety – mám na mysli rozličné podroviny psychického sveta – sú rovnaké ako fyzický svet, hovorím vám, že nie sú. Sú to však svety, v ktorých prijímate dojmy – úplné svety fenoménu života vo forme.

Pri introspekcii musíte nájsť svoje Ja ako Snívajúceho a Mysliteľa.

Snívajúci a Mysliteľ? Aký je medzi nimi rozdiel? Môžem byť oboma – Snívajúcim aj Mysliteľom.

Snívajúci má sladké a krásne sny, ale aj nočné mory a bolestivé sny. V snívaní nachádzame vlastnosti stavu, ktorý nazývam snívaním. Pri Mysliteľovi to však neplatí. Mysliteľ je vždy Mysliteľom. Nepôsobia naňho žiadne zvláštne vplyvy. Našou božskou prirodzenosťou je byť Mysliteľmi prostredníctvom používania Mysle.

To sú rozdiely medzi Mysliteľom a Snívajúcim. A keď Bádateľ pravdy vykonáva introspekciu, je Mysliteľom alebo Snívajúcim? Určite by mal byť Mysliteľom.

Keď sme Snívajúcimi, dostávame sa do stavu, ktorý nazývame predstavivosťou. Preto konkrétne myslenie nie je predstavivosťou. Musíme tieto dva stavy správne rozlišovať.

Musíme snívať. Život je sen. Kedy je život snom? Prítomný okamih nie je snom. Je skutočnosťou. Celá minulosť sa však vo chvíli, keď ju opäť privediete do svojho vedomia, stáva snom. Čím iným je spomienka než snom?

Keď ju znovu a znovu privádzame do vedomia, práve to robí zo života určitý druh sna. Samozrejme, znamená to mať minulosť vo svojej mysli. Keď však máme zámery týkajúce sa budúcnosti, môžeme o nej začať snívať tiež.

To, čo nazývam snom, preto nie je iba niečo z minulosti, čo k nám prichádza prostredníctvom tej veľkolepej vlastnosti našej osobnosti, ktorá privádza výjavy a osoby späť do pamäti.

Snívanie – či už ide o prinášanie obrazov z minulosti, alebo vytváranie nových výjavov – znamená opätovné oživovanie elementálov, ktoré sa nachádzajú v našom podvedomí. Týmto spôsobom v sebe podnecujeme sily: nové túžby a ďalšie nové emócie.

Preto musíme skúmať to, čo z minulých alebo budúcich udalostí privádzame do svojej pamäti či vedomia. Čo to práve teraz spôsobuje? Vytvára to nové podmienky.

Keď Bádateľ pravdy napreduje v introspekcii, musí byť pozorovateľom a Mysliteľom všetkých týchto podmienok, aby pochopil skutočnosť ukrytú za javmi a za takzvaným snívaním.

Zopakujem to ešte raz. Sen je snom. Ale Snívajúci, ktorý sa stáva Mysliteľom, nie je snom. Je skutočnosťou.

Hovorím vám, že máme mnoho Bádateľov pravdy, ktorí už naplno pracujú v psychických svetoch so svojimi učiteľmi, ale nasledujúce ráno si toho veľa nepamätajú. Spočiatku to, samozrejme, nie je nevyhnutné. Takto môžu pracovať celé roky, až kým sa neprebudia. Potom si budú pamätať všetky svoje skúsenosti.

Správne vtlačenie spomienok do hmotného mozgu si vyžaduje čas a cvičenie. Tak ako fyzické telo potrebuje cvičenie, aby správne fungovalo, potrebujú ho aj psychické a noetikálne telá.

Musíme tiež precvičovať spájanie éterických dvojníkov noetikálneho, psychického a fyzického tela, aby sme mohli prenášať spomienky z jedného tela do druhého. To je potrebné iba spočiatku.

Neskôr už nebudeme potrebovať pamäť, pretože budeme priamo vedieť, čo sme urobili a čo robíme, bez toho, aby sme sa spoliehali na svoj hmotný mozog alebo na svoje éterické, psychické či noetikálne telo.

Zistíme, že na to, aby sme si boli plne vedomí svojho Ja, nepotrebujeme svoje telá. To sa, samozrejme, nestane skôr, než dosiahneme stav super vedomého sebauvedomenia.

Nebudem sa vám pokúšať opísať super vedomé sebauvedomenie, pretože na tomto stupni by bolo pre vás veľmi ťažké mu porozumieť.

Niečo také ako smrť neexistuje. To, čo ľudia mylne nazývajú smrťou, je totiž zmena. Zmena však nastáva každý okamih a my ju môžeme vidieť. Každý z vás bol dieťaťom, chlapcom alebo dievčaťom, ktoré sa hralo na zemi. Kde je ten chlapec teraz? Alebo dievčatko, ktoré drží v rukách bábiku a hrá sa? Kde je teraz to päťročné dieťa? Existuje ešte? Samozrejme, že nie! Zomrelo? Nie, zmenilo sa, aby sa stalo vami, akí ste dnes. V tele toho mladého človeka, ktorý bol kedysi dieťaťom, dnes nie je ani jeden jediný atóm hmoty rovnaký a nikdy nebude, pretože každých sedem rokov sa v našom tele všetko mení.

Tradičná veda zistila veľkú pravdu, že hmota je nezničiteľná. Jednoducho sa mení. Hmota sa mení na energiu a energia na hmotu.

„Žiadny Archanjel, Boh ani nikto iný nevedie záznamy o previneniach aby potrestal ľudské bytosti. Neexistujú žiadne záznamy? Samozrejme, že existujú záznamy! Kde sú tieto záznamy napísané a uchovávané? Sú uchovávané v našej vlastnej osobnosti. A kto ich zaznamenáva? Záznamy robíme my sami svojimi činmi, myšlienkami a emóciami.“

Život pokračuje v psychických rovinách. Pokračuje ďalej! Pokračuje v noetikálnych rovinách. Pokračuje!

Ak sa nás opýtajú: „Čo je Boh?“ a my povieme, že vieme, čo je Boh, budeme klamári. Ale ak povieme, že nevieme, čo je Boh, opäť budeme klamári. Boh je Absolútne Bytie. Ani si nemyslite, že ste schopní pochopiť Boha, to nie je možné. Napriek tomu môžeme pozorovať Božie prejavy.

„Boh je Absolútne Jástvo (Absolute Selfhood). V Jeho Všadeprítomnosti nie je zmysel miesta, kde by ste nevideli Úplnú Múdrosť. Úplná Múdrosť je vyjadrením Božského Jástva alebo Boha. Pre nás Boh bol, je a vždy bude.

Boh však nie je to, čo človek nazýva Bohom. Používaním slova Boh ľudstvo minimalizuje Absolútne Bytie na svoju vlastnú mieru. Boh nie je to, čomu niektorí ľudia veria – modla, ikona alebo elementál, ktorý vykonáva fenomény.“

Jednoduché vysvetlenie Boha, ktoré musíme študovať, je Láska.

V Biblii, v Starom zákone: „Boh povedal: Stvorme človeka podľa našej podoby a na náš obraz“. „Na náš obraz“ znamená na obraz všetkých nebies… nebeských svetov. A „podľa našej podoby“ znamená, že ľudstvo je vo svojej Božskej Prirodzenosti podobné Bohu rovnako ako Archanjeli. Kristus: „Nebeské kráľovstvo je vo vás.“

Ľudská bytosť je teda ako čiara so stredom a dvoma bodmi na koncoch. Jeden koniec je božstvo (je vo vašej prirodzenosti), vaše skutočné Ja, Duša, Boh, a druhý koniec je vaša ľudská existencia. Máme stvorenie a stvoriteľa. Lúč nášho skutočného Ja nikdy nevzdialil od Nekonečného Bytia.

Vo dne v noci podvedome vytvárate elementály (svojimi myšlienkami, pocitmi a túžbami) a budujete v sebe ulitu – peklo. Bolo by veľmi dobré, keby ste dokázali budovať len svoju ulitu-raj, ale to ľudia robia len veľmi zriedka. Väčšina ľudí buduje ulity-peklá!

„Všetky sú tu, peklá a raje. Je to otázka koordinácie a ničoho iného. Štvrtá dimenzia je oslobodená od vplyvu priestoru.

Nikdo nemôže nikoho držať v pekle proti jeho vôli. Rozpoloženie tých, ktorí prechádzajú, je to, čo vytvára peklá. Na tomto mieste ani v Kráľovstve nebeskom nie je nič zlé, alebo nesprávne!“

Svety Existencie nie sú hriešne. Všetky tieto svety sú dobré. Stvorili ich Svätí Archanjeli a Logos – dokonalé. Dokonca aj hrubohmotný svet je pekný a dokonalý. Je to raj. Aby sme ho mohli vnímať ako raj, musíme mať raj v sebe.

Keby sa niekto opýtal: „Čo je to ŽIVOT?“, každý by okamžite odpovedal: „Ja viem, čo je to ŽIVOT.“ Ale viete naozaj, čo je ŽIVOT? Ak viete, čo je ŽIVOT, potom viete, čo je Boh!

ŽIVOT je neuchopiteľné Bytie. Je a existuje. Byť a existovať sú dva rôzne stavy. „Bytie“ je večné, bez začiatku a bez konca, vo Večnom Teraz.

Hlavná charakteristika života? Kinéza – pohyb, kmitanie, vibrácie. Nikto nemôže pochopiť javy života inak ako prostredníctvom kinézy (alebo vibrácie).

ŽIVOT je jeden – Absolútny ŽIVOT. V tomto Absolútnom ŽIVOTE sú všetky fenomény života: rastliny, zvieratá, ľudské bytosti a Archanjelské bytosti. V ňom sa pohybujeme a existujeme.

Keby ste sa narodili v miestnosti plnej svetla a ja by som sa vás spýtal: „Čo je to svetlo?“ Môžete mi povedať, čo je svetlo? Nie! Ale keby som ťa len na chvíľu vzal von, kde je tma, priviedol ťa späť a potom sa ťa znova spýtal: „Čo je svetlo?“, povedal by si: „Teraz už viem, čo je svetlo, pretože teraz viem, čo je tma.“

Život alebo Boh je to isté ako Svetlo. Čo je teda Svetlo? Najvyššou formou Svetla je poznanie a pochopenie Mysle. Myseľ je Svetlo. Boh je Svetlo.

„Hovorím vám – neexistuje žiadna tma! Temnota je naša neschopnosť interpretovať éterické vibrácie vychádzajúce zo Slnka a horiacich vecí a z Mysle. Neexistuje žiadna tma.“

Svetlo vo vyšších svetoch: Psychický svet je samosvetelný. Náš hmotný svet je osvetlený vyžarovaním zo Slnka a prostredníctvom odrazu. Ale v psychickom svete je každý atóm, každá molekula, všetko samosvetelné. V psychickom svete nepotrebujete žiadne Slnko. Ja osobnosti vidí tretím okom.

Kladiem vám otázku: „Viete, čo je to láska?“ Aby sme pochopili, čo je láska, musíme si byť istí, že sme sa oslobodili z pazúrov nášho osobného egoizmu, ktorý lásku deformuje až do špinavých emócií.

Láska odrazom: Čo tým myslím? Ľudské bytosti milujú prostredníctvom odrazu. Milujú to, čo uspokojuje ich egoizmus a ich spôsob myslenia. Je to Láska? To je láska, ktorú niektorí ľudia vyjadrujú, a tento druh lásky spôsobuje bolesť a utrpenie!

„Boh je Láska, Neosobná láska a Čistá láska. Láska pre všetkých a ku všetkým. Láska neznamená – milovanie [vlastnenie].“

Pomocou Mysle musíme ovládať svoje srdce. Joshua Emanuel Kristus povedal: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Boha neuvidíme ani svojou mysľou, ale svojím srdcom.

Niektorí vás učia meditovať a dávajú vám určité cvičenia. Ale ja sa vás pýtam: „Čo je to meditácia? Viete, čo je to meditácia a koncentrácia?“

„Videl som ľudí, dokonca aj hinduistov, ktorí sem prichádzajú a roky a roky praktizujú meditácie (nazývajú ich mantrami a dávajú im mená) a nepodarilo sa im ani len ovládať tie psychické vibrácie, ktoré sa nazývajú hnev. Pri najmenšej provokácii ich vidíme, ako sa vyburcujú a rozčúlia. Hovorím im: ‚Pozrite, doteraz ste nič neurobili. Nenašli ste svoje Ja. To, čo považujete za seba samého, nie je vaše skutočné Ja.‘“

Meditácia je postupné formovanie mysle do vzájomne prepojených myšlienok, ktoré vedú k poznaniu a vnímaniu. Stačí nám štvrťhodina introspekcie, štúdia a meditácie každý deň.

Len chodiť do budovy, ktorú nazývame kostol, kľaknúť si a recitovať to, čo nás naučili iní? Je to modlitba? Nie! Čo je to modlitba? Čo môže byť modlitbou, okrem – meditácie o vyšších a vyšších témach? Pre mňa je to koncentrácia, meditácia a pozorovanie.

„Modlíte sa za uspokojenie hlúpych a nespútaných túžob alebo emócií? Tieto modlitby nebudú vypočuté. Ale uisťujem vás, že všetky rozumné modlitby sú vypočuté.“

Ktorá modlitba je najlepšia? Modlitba vytvára užitočný elementál. Modlitby sú elementály svetla. To je modlitba – vytváranie anjelských elementálov, konštruktívnych elementálov.

„Modli sa v kostole svojho srdca. Každý by si mal urobiť zo svojho srdca Svätyňu Svätých. Bádateľ Pravdy nemá nepriateľov.“

Mnohí sa mýlia, keď si myslia, že Myseľ je myšlienka. Nie, nie je. To, čo nazývame myšlienkou, je produktom Mysle. Myseľ nie je hrsť zeme v lebke, ktorú nazývame mozgom, rovnako ako batéria nie je elektrina.

Čo je to myšlienka? Myšlienka je sústredenie na získanie poznatkov o stave alebo o predmete.

„Nie sme myšlienkami, nie sme emóciami a nie sme našimi telami. Robíme chybu, keď robíme z Mysle otroka emócií.“

Cieľom je poznať skutočné Ja. Dosiahnuť Sebarealizáciu prostredníctvom dobrého používania Mysle.

Systémom pre Bádanie Pravdy, ktorý dnes používajú hľadači Pravdy, je Symbol Života. Je to čisto kresťanský systém, ktorý v sebe nemá nič z hinduistických systémov. Je to Systém zahŕňajúci vedu a náboženstvo, zbavený egoistickej úzkoprsosti a dogmatického fanatizmu.

„Aký je skutočný účel života na hmotných svetoch? Je to nájsť naše skryté, skutočné Ja a prejaviť ho. To je cieľom nielen Bádateľov Pravdy, ale všetkých ľudských bytostí… je to cieľ života.“